Nová štúdia na takmer 60000 ľuďoch vypočítala prekvapivo malé množstvo zmien, ktoré sa spájalo s dlhším životom. Ak toto čítaš, tak si jeden z tých, čo spí, čo sa hýbe a čo aj niečo zje, že? To, že spánok, pohyb a strava ovplyvňujú zdravie, nie je žiadna novinka. Kvôli tomuto zisteniu by sme štúdiu na viac ako 59000 ľuďoch naozaj nepotrebovali. Zaujímavejšia je iná otázka. Musíš mať všetky tri oblasti dotiahnuté takmer dokonale, aby sa to vôbec počítalo? A ktorá z tej trojice je najdôležitejšia (ak by si si musel vybrať iba jednu)?
Dlhší život a viac rokov v zdraví nie sú úplne to isté
Autori sledovali dva výsledky. Prvým bola celková očakávaná dĺžka života. Druhým bola tzv. healthspan, teda počet rokov bez piatich sledovaných chronických ochorení: kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, diabetu 2. typu, chronickej obštrukčnej choroby pľúc a demencie. To ešte neznamená roky v dokonalej kondícii, bez bolesti krížov, problémov s kĺbmi alebo iných diagnóz. V tejto štúdii šlo presne o obdobie bez uvedených piatich skupín ochorení.
Roky prežité bez závažnej choroby môžu byť pre väčšinu ľudí zaujímavejšie než samotné číslo na náhrobnom kameni. Dôležitá je aj odpoveď na otázku, v akom stave prežiješ posledných desať či dvadsať rokov. Budeš sa schopní pohrať s vnúčatami? Odnesieš nákup? Otrháš to hrozno na záhradke?
Čo výskumníci vlastne merali
Štúdia pracovala s dátami z UK Biobank. Do hlavnej analýzy sa dostalo 59 078 ľudí, ich mediánový vek bol 64 rokov a približne 45 % tvorili muži. Účastníci nosili 7 dní akcelerometer na zápästí. Z údajov vedci odhadli priemernú dĺžku spánku a počet minút stredne intenzívnej až intenzívnej fyzickej aktivity, teda MVPA. Nešlo iba o tréning. Počítať sa mohla aj rýchla chôdza, beh za autobusom, práca v záhrade alebo iný pohyb, pri ktorom sa intenzita dostala dostatočne vysoko.
Stravu hodnotili pomocou 29-otázkového frekvenčného dotazníka. Z neho vytvorili skóre kvality stravy od 0 do 100. Body prideľovali podľa konzumácie zeleniny, ovocia, rýb, mliečnych výrobkov, celozrnných potravín, rastlinných olejov, rafinovaných obilnín, spracovaného aj nespracovaného červeného mäsa a sladených nápojov. Vyššie skóre znamenalo kvalitnejší jedálniček. Záznamy potom prepojili s registrami úmrtí, nemocničnými záznamami, údajmi všeobecných lekárov a onkologickými registrami. Medián sledovania bol 8,1 roka. Za tento čas zaznamenali:
- 2 458 úmrtí
- 9 996 nových prípadov kardiovaskulárnych ochorení
- 7 681 prípadov rakoviny
- 2 971 prípadov diabetu 2. typu
- 1 540 prípadov chronickej obštrukčnej choroby pľúc
- 508 prípadov demencie
Výskumníci následne rozdelili spánok, pohyb aj stravu do troch úrovní a porovnali všetkých 27 možných kombinácií. Okrem toho vytvorili spoločné skóre SPAN od 0 do 100, v ktorom mali spánok, pohyb a strava rovnakú váhu. Modely zohľadňovali vek, pohlavie, fajčenie, alkohol, vzdelanie, sociálno-ekonomickú situáciu, čas pred obrazovkou, niektoré lieky, predchádzajúce diagnózy a ďalšie premenné.
