.jpg)
Jedenie reguluje pomerne zložitá sieť vzájomne prepojených obvodov v našom mozgu. Po prvé, existuje okruh hladu, ktorý je primárne riadený neurónmi v arkuátnom jadre hypotalamu (v mozgu) a rôznymi periférnymi hormónmi a peptidmi produkovanými telom. Existuje aj okruh sýtosti, ktorý je primárne riadený periférnymi hormónmi, peptidmi a signálmi z orgánov tráviaceho traktu, ktoré prenášajú informácie do zadného mozgu a hypotalamu.
Tieto dva okruhy spoločne zohrávajú veľkú úlohu pri regulácii toho, kedy začneme jesť, koľko toho zjeme a kedy prestaneme jesť. Existuje však tretí okruh, ktorý ich môže prekonať: okruh spotreby.
Viac, ako len reakcia na fyziologický hlad...
Je samozrejmé, že konzumácia potravín je viac ako len reakcia na fyziologický hlad. Často vyhľadávame jedlo v čase stresu alebo smútku, alebo aby sme si pripomenuli sviatok či zvláštnu príležitosť. V pozadí týchto prípadov jedenia, ktoré nesúvisia s fyziologickým hladom, sa nachádza dôležité (a úplne jasné) zistenie: jedlo, ktoré nám chutí, nám prináša dobrý pocit.
Keď konzumujeme chutné jedlo, pozorujeme zvýšenú aktivitu vo viacerých oblastiach mozgu. Patria medzi ne dorzálne striatum, insula, nucleus accumbens, amygdala, substantia nigra, ventrálna tegmentálna oblasť a laterálny hypotalamus. Aktívne oblasti v tomto mozgovom okruhu zohrávajú spoločne kľúčovú úlohu pri prepojení príjemnej reakcie na chutné jedlo s túžbou konzumovať viac jedla.
Doba sa mení, prístup k potravinám takisto a jedným z dôsledkov tejto zmeny v našom stravovacom prostredí je, že reakcia odmeny na konzumáciu chutného (alebo hyperpalatabilného - teda mega dobrého) jedla bežne prevažuje nad regulačnými signálmi centier hladu a sýtosti. Kedysi sa možno konzumácia potravín začínala a ukončovala výlučne ako reakcia na signály hladu a sýtosti, ale tieto časy už dávno pominuli. Pôžitok z jedla, ktorý konzumujeme, má teraz pri zostavovaní jedál vysokú prioritu, a v dôsledku toho sa stal kľúčovým faktorom určujúcim príjem energie.
Aktuálny výskum
Ako sa ukazuje, zdá sa, že mozog sa časom prispôsobuje chutnosti stravy. V aktuálnom výskume náhodne zaradili účastníkov štúdie do jednej z dvoch intervencií:
A) Konzumovali dvakrát denne počas ôsmich týždňov občerstvenie s vysokým obsahom tuku a cukru.
B) Konzumovali dvakrát denne počas ôsmich týždňov občerstvenie s nízkym obsahom tuku a cukru.
Tieto "občerstvenia" mali podobu ochuteného jogurtu; jogurtové občerstvenia každej skupiny mali podobnú štruktúru a obsah kalórií, ale líšili sa obsahom makroživín. Môžeme predpokladať, že občerstvenie s vysokým obsahom tuku a cukru bolo o niečo chutnejšie ako alternatíva s nízkym obsahom tuku a cukru. Štúdie sa celkovo zúčastnilo 49 účastníkov s “normálnou” hodnotou BMI.
