V našej spoločnosti sa stále tak trošku nesie prestíž a obdiv s tým, keď povieme, že trávime veľa času v práci, a že sme ochotní jej obetovať trošku viac z nášho osobného času. Považuje sa to za akúsi pracovitosť a usilovnosť. Stojíme však na tenkom ľade. Z pracovitosti sa totiž veľmi rýchlo môže stať workoholizmus.
Na začiatok je dôležité povedať, že byť pracovitý je cnosť, ktorú nie každý má. Je v poriadku mať pracovné ciele, kvôli ktorým sme ochotní sa zatnúť a tvrdo na nich makať. Dokonca je v poriadku byť do práce taký zahĺbený, že strácame pojem o čase. To isté platí pri tréningu.
To je prípad, kedy práca neohrozuje naše zdravie, a prináša nám dokonca pocit úprimnej radosti. Kde je ale hranica medzi tým, čo je považované za cnosť a čo za workoholizmus?
Čo je to ten workoholizmus?
Workoholizmus, teda závislosť na práci, je prehnaná a nekontrolovateľná potreba človeka pracovať. A to do takej miery, že výrazne negatívne zasahuje do jeho fyzického zdravia, pocitu šťastia a medziľudských vzťahov (Oates, 1971). Workoholik totiž často uprednostňuje prácu pred všetkým ostatným. Pred blízkymi, hobby, či dokonca pred samým sebou. V momente, keď nepracuje, cíti nervozitu, výčitky svedomia a nutkanie vrátiť sa späť k činnosti. Následkom však často nebýva pocit šťastia a spokojnosti. Maximálne tak zmiernenie pocitu viny a utíšenie nutkania.
Ako sa z pracovitosti stane workoholizmus?
Workoholizmus môže byť ovplyvnený ako vonkajšími (finančná odmena, kariérny rast, vplyv spoločnosti), tak aj vnútornými (osobnosť) faktormi. Niektoré zdroje hovoria, že práve vnútorné, alebo psychické procesy sú pri workoholizme zásadné a vonkajšie faktory hrajú iba sekundárnu rolu (Robinson, 2007). Predpokladom teda je, že človek s určitou osobnostnou vlastnosťou má väčší sklon k rozvoju workoholizmu a vonkajšie vplyvy môžu jeho workoholické správanie len posilniť. To sa potvrdilo aj vo výskume, ktorého výsledky ukázali, že osobnostné črty úzko súvisia s workoholizmom bez ohľadu na povahu zamestnania (Aziz a Tronzo, 2011).
Ak si to skúsime rozmeniť na drobné, zistíme, že existuje silný vzťah medzi workoholizmom a konkrétnymi, špecifickými osobnostnými vlastnosťami. Ukázalo sa napríklad, že workoholizmus do veľkej miery súvisí práve s neuroticizmom (Clark a kol., 2010). Neurotickí ľudia sa totiž horšie emocionálne prispôsobujú, čo má za následok prežívanie väčšieho stresu a úzkosti. Takýto stres a úzkosť môžu pociťovať aj v súvislosti s ich prácou, čo ich následne vedie k nutkaniu venovať práci veľké množstvo času.
Rovnako dôležitá je pri workoholizme aj svedomitosť (Burke, Matthiesen, a Pallesen, 2006). Vysoko svedomití ľudia sú cieľavedomí, usilovní a spoľahliví, čo v súvislosti s workoholizmom znamená, že ak si budú klásť nerealisticky vysoké ciele, ich svedomitosť im môže pomôcť vytrvať pri prebiehajúcej úlohe aj napriek prekážkam.
A samozrejme perfekcionizmus (Clark a kol., 2010). Perfekcionizmus sa sám o sebe vyznačuje ako dodržiavanie nereálne vysokých nárokov, čo vedie k očakávaniu vysokého výkonu samého seba, k zvýšeniu nutkania viac pracovať, a tým pádom aj k workoholizmu. Perfekcionizmus sa občas považuje práve za kľúčovú zložku pri rozvoji workoholizmu (Liang a Chu, 2009).
V čom je teda nebezpečenstvo workoholizmu?
STRES
Workoholizmus ženie do práce najmä pocitmi viny, úzkosťou a vnútorným tlakom. Workoholici majú na seba neprimerane vysoké štandardy, ktorých následkom je práve tendencia prežívať vyššiu úroveň stresu.
ŽIVOTNÁ SPOKOJNOSŤ
Pocity viny a úzkosti, ktoré workoholici zažívajú mimo práce, ich vedú k prežívaniu nižšej spokojnosti so svojím životom (Aziz a Zickar, 2006).
DUŠEVNÉ A FYZICKÉ ZDRAVIE
Workoholizmus má dopady na naše fyzické a psychické zdravie, či už priame (nedostatok voľného času a cvičenia) alebo nepriame (zvýšené fajčenie, nedostatok spánku, priberanie; Ng et al., 2007). V Japonsku dokonca existuje pojem karoshi, čo označuje smrť z prepracovania (Snir & Harpaz, 2006).
VYHORENIE
Ide o stav fyzického a emocionálneho vyčerpania z práce v dôsledku dlhodobého vystavenia stresu. K tomu sa často pridávajú aj pocity menej cennosti a vyhýbanie sa sociálnemu kontaktu.
Ako tomu predchádzať?
Odpoveďou je work-life balance. Teda rovnováha medzi pracovným a osobným životom. Jasné, prácu nemožno od nášho života oddeliť. Je totiž jeho pomerne dôležitou súčasťou. Umenie však spočíva v hľadaní a nachádzaní balansu - a to vo všetkom, čo sa nás týka. Ako na to?
Pracuj s časom: začni s tým, že si stanovíš dobu, počas ktorej budeš pracovať a nauč sa ju dodržiavať. Mimo nej tak budeš mať viac času na svojich blízkych a priateľov, na šport či iné obľúbené aktivity.
Odpočívaj: zo začiatku to bude ťažšie, ak máš nasadené vysoké tempo. Skús teda možno začať s najzásadnejším - s kvalitným a dostatočne dlhým spánkom.
Venuj pozornosť tomu, čo ješ: pri veľkom množstve práce je často ľahké zabudnúť na kvalitné stravovanie. Dopraj si však čas aj na to. Nebudeš tak musieť chýbajúcu energiu dopĺňať veľkými dávkami kofeínu a cukru.
Nauč sa povedať nie: nedokážeme robiť všetko na 100 % a s plným nasadením. Nauč sa teda odmietnuť to, čo už je nad tvoje sily či časové možnosti.
Ďalšie použité referencie:
Aziz, S., & Tronzo, C. L. (2011). Exploring the Relationship Between Workaholism Facets and Personality Traits: A Replication in American Workers. The Psychological Record, 61(2), 269–286.
Aziz, S., & Zickar, M. J. (2006). A cluster analysis investigation of workaholism as a syndrome. Journal of Occupational Health Psychology, 11, 52-62.
Burke, R. J., Matthiesen, S. B., & Pallesen, S. (2006). Personality correlates of workaholism. Personality and Individual Differences, 40(6), 1223–1233.
Clark, M. A., Lelchook, A. M., & Taylor, M. L. (2010). Beyond the Big Five: How narcissism, perfectionism, and dispositional affect relate to workaholism. Personality and Individual Differences, 48(7), 786–791.
Liang, Y.-W., & Chu, C.-M. (2009). Personality Traits and Personal and Organizational Inducements: Antecedents of Workaholism. Social Behavior and Personality. An International Journal, 37(5), 645–660.
Ng, T. W. H., Sorensen, K. L., & Feldman, D. C. (2007). Dimensions, antecedents, and consequences of workaholism: A conceptual integration and extension. Journal of Organizational Behavior, 28, 111-136
Oates, W. E. (1971). Confessions of a workaholic: The facts about work addiction. World Publishing Company.
Robinson, B. E. (2007). Chained to the desk: A guidebook for workaholics, their partners and children, and the clinicians who treat them. New York: New York University Press
Snir, R., & Harpaz, I. (2006). The workaholism phenomenon: A cross-national perspective. Career Development International, 11, 374-393.
