Existuje presvedčenie, a to aj v odbornej literatúre, že zábava je dôležitým aspektom pri vykonávaní rôznych činností. Ak sú do aktivít zahrnuté aspekty zábavy, jednotlivci sa do týchto aktivít viac zapájajú, sú ochotnejší sa viac učiť a celkovo si tvoria priaznivejší obraz o celom priebehu aktivity. Môžeme teda uvažovať o tom, že určitý druh zábavy bude mať svoje miesto aj v tréningovom pláne. Bude plniť akúsi psychologickú úlohu v tom, aby nás tréning príliš rýchlo neomrzel.
Termín zábava je zaužívaný v každodennej reči a jeho význam si vie inštinktívne odvodiť každý z nás. Ako je už ale zvykom, zostávame pri odbornej literatúre, v ktorej nájdeme pre zábavu niekoľko definícií. Napríklad jedna z definícií hovorí, že zábava je pozitívny emocionálny zážitok, počas ktorého sa človek cíti pod kontrolou, stráca vnímanie času a priestoru, opúšťa sociálne zábrany a je vnútorne motivovaný. Karl s kolektívom (2007) definujú zábavu ako niečo, čo nám poskytuje pôžitok. Fluegge (2008) zase hovorí, že zábava je akákoľvek činnosť, ktorá má humorný charakter.
V podstate všetky tieto definície vystihujú zábavu pomerne dobre. Avšak pre každého z nás predstavuje zábava niečo iné, a tak je náročné prideliť jej jednu platnú definíciu, s ktorou by sa stotožnili všetci. Konkrétne pri cvičení môže pre niekoho zábava znamenať zapojenie skokov cez švihadlo, pre niekoho iného je to cvičenie s kamarátom, s ktorým si medzi sériami môžu prehodiť pár slov, iného zase môže baviť flirt s recepčnou.
Tews a Noe (2019) sa ale predsa pokúsili vytvoriť všeobecne platný model, prostredníctvom ktorého lepšie pochopíme úlohu zábavných prvkov v rôznych aktivitách, a teda aj v tréningu. Tvrdia, že zapájanie zábavných prvkoch do aktivít má pozitívny dopad na naše emočné prežívanie (konkrétne afekt) a na angažovanosť, čo následne pozitívne pôsobí na motiváciu k učeniu, spokojnosť a aj výsledné zručností. Zlepšenie zručností má zase spätne dopad na pozitívny afekt. Skúsme si to trošku viac vysvetliť.
Pozitívny afekt
Ide o intenzívnu a relatívne krátku pozitívnu emocionálnu reakciu, ktorá je vyvolaná momentálnymi priaznivými udalosťami. Pre jeho lepšie porozumenie si môžeme pozitívny afekt zameniť so synonymami ako nabudenie či náhla radosť. Jednoducho povedané, ak je v našom tréningu zahrnutý nejaký zábavný prvok, koledujeme si o pozitívnejší afekt. A obecne platí, že čím viac takýchto zábavných prvkov budeme mať, tým budeme pociťovať vyššiu úroveň pozitívnych emócií (Conway & Briner, 2002).
Pozitívny afekt a spokojnosť
Ak pôjdeme ešte trochu ďalej, tak zistíme, že čím vyššiu úroveň pozitívnych emócií zažijeme, tým je pravdepodobnejšie, že budeme s tréningom celkovo spokojnejší (Tews a Noe, 2019). Postupnosť teda zatiaľ vyzerá takto: viac zábavných prvkov rovná sa vyššia úroveň pozitívnych afektov rovná sa celková spokojnosť s tréningom.
Pozitívny afekt, angažovanosť a motivácia k učeniu
Rovnako ako na spokojnosť má pozitívny afekt dopad aj na angažovanosť do tréningu a motiváciu učiť sa nové veci. Napriek tomu, že sa angažovanosť rozpracováva najmä v oblasti práce, môžeme sa tieto teórie pokúsiť prehodiť aj do kontextu trénovania (určitým spôsobom to práca je = práca na sebe :D). Kahn (1990) vo svojej významnej práci píše o troch psychologických podmienkach, ktoré sú pre dosiahnutie angažovanosti potrebné. Sú nimi zmysluplnosť, bezpečie a dostupnosť.
Zmysluplnosť je pocit, že získavame niečo naspäť ako ovocie investovaného úsilia. Bezpečnosť je stav, kedy prekonávame svoj strach a obavy zo zlyhania a napredujeme v aktivite. Dostupnosť vlastne reprezentuje situáciu, kedy máme zdroje (fyzické aj psychické), ktoré vieme do danej aktivity investovať. To, že nás tréning baví v nás teda vyvolá pozitívny afekt, vďaka ktorému sa zvyšuje naša angažovanosť pre túto aktivitu. Je pre nás zmysluplnejšia, a tým sme viac motivovaní posúvať sa k naším cieľom a dosahovať výsledky efektívnejšie.
Pozitívny afekt a výsledky
Ako sme už spomínali, existuje aj spätné pôsobenie, a teda že nielen pozitívny afekt má dopad na výsledky, ale aj výsledky majú spätne dopad na prežívanie, čo ďalej zvyšuje motiváciu. A sme, chvalabohu, v začarovanom kruhu.
Avšak, ako pri väčšine vecí, aj zábava má svoje úskalia a môže sa stať nežiadúcim prvkom pri tréningu. Prílišné zameriavanie sa na zábavné prvky v aktivite môžu spôsobiť odvrátenie pozornosti od tréningu. Ak sa zahltíme zábavou, nemusí nám zostať dostatok času na dokončenie toho, čo sme vlastne určili ako prvotný cieľ. Tam sa už dostávame k inej situácii a to k odsúvaniu tréningu na druhú koľaj. No a ak je niečo na druhej koľaji, môže v našich očiach strácať na dôležitosti a môže nám začať pripadať ako strata času, ktorá neprináša výsledky (Tews & Noe, 2019).
Ako sme aj písali v našej tréningovej pyramíde (určenej pre Fitclan Premium členov), konzistentnosť a dodržiavane plánu sú podnietené tzv. R Z F. 3 písmená, 3 slová, 3 faktory, ktoré ti pomôžu konzistentne dodržiavať tréningový plán. Keď sa nad tým zamyslíš, sú to 3 veci, na ktorých všetko stojí. Tvoj plán musí byť realistický, zábavný a flexibilný.
Základom je samozrejme zostavenie efektívneho tréningového plánu a zahrnutie zábavy môže byť dobrým sluhom pri dosahovaní výsledkov. Avšak treba si zodpovedať otázku, akú úlohu má zábava zastávať práve v našom tréningu. Ide o prostriedok zlepšenia nálady, nabudenia pred tréningom, oddychu medzi jednotlivými cvikmi alebo ide o kombináciu viacerých prvkov? V každom prípade má zábava a zábavné prvky predstavovať len doplnok k tréningu, a nie samotné zameranie. Preto zostaňme sústredení, ale nezabúdajme sa pritom zabaviť 😊
Ďalšie použité referencie:
Fluegge, E. R. (2008). Who put the fun in functional? Fun at work and its effects on job performance. University of Florida.
Kahn, W. A. (1990). Psychological conditions of personal engagement and disengagement at work. Academy of management journal, 33(4), 692-724.
Karl, K. A., Peluchette, J. V., & Harland, L. (2007). Is fun for everyone? Personality differences in healthcare providers' attitudes toward fun. Journal of health and human services administration, 409-447.
.jpg)
