Nový experiment ukázal, čo sa stalo, keď bežkyne 5 dní jedli výrazne menej, než potrebovali, každý deň behali približne 70 minút a k tomu pridali 50 skokov. Krátka odpoveď? Skoky sledované ukazovatele zdravia kostí nezachránili. To však neznamená, že beh škodí kostiam alebo že skákanie nefunguje. Dôležitejší odkaz je oveľa praktickejší. Keď telu po tréningu dlhodobo nezostáva dosť energie na normálne fungovanie, ďalší tréning navyše nemusí byť riešením. Ani keď ho nazveš prevenciou.
Čo je nízka energetická dostupnosť
Ak sleduješ Fitclan, možno to už vieš. Ak ti to ušlo, napr. z tohto článku, tak skúsim znova a krátko. Nízka energetická dostupnosť vzniká vtedy, keď po odpočítaní energie spotrebovanej pri tréningu nezostane telu dosť energie na bežné fyziologické procesy. Nejde iba o to, či chudneš alebo koľko kalórií ukazuje aplikácia.
Zjednodušený výpočet vyzerá takto: energetická dostupnosť = (príjem energie mínus energia spotrebovaná tréningom) / kilogramy beztukovej hmoty.
Predstav si bežkyňu so 45 kg beztukovej hmoty. Zje 1400 kcal a tréningom spotrebuje približne 700 kcal. Jej energetická dostupnosť je približne 15,6 kcal na kilogram beztukovej hmoty. To je veľmi málo. Historicky sa ako riziková hranica u žien často uvádzalo menej než 30 kcal/kg beztukovej hmoty denne. Medzinárodný olympijský výbor však upozorňuje, že nejde o univerzálny vypínač. Reakcia závisí od závažnosti a trvania obmedzenia, množstva sacharidov, typu tréningu aj konkrétneho človeka. Výpočet z hodiniek preto nie je diagnóza.
Nízka EA môže vzniknúť zámerne pri agresívnom chudnutí, ale aj úplne nevedomky. Zvýšiš objem behov, pridáš víkendovú turistiku, snažíš sa jesť "čisto" a sýte jedlá ti jednoducho nedovolia prijať dosť energie. Na papieri robíš všetko zdravo. Telo však stále vidí málo dostupnej energie.
5 dní, približne 1385 kcal a 70 minút behu denne
V novom randomizovanom crossover experimente absolvovalo 12 rekreačných bežkýň vo veku 18 až 35 rokov dve 5-dňové podmienky. Každá žena si vyskúšala obe, medzi ktorými mala týždeň pauzu. Účastníčky mali pravidelný menštruačný cyklus, neužívali hormonálnu antikoncepciu, nemali nízku hustotu kostí a nezotavovali sa z poruchy príjmu potravy.
Počas oboch podmienok jedli približne 1385 kcal denne, hoci pred štúdiou uvádzali priemer okolo 2100 kcal. Každý deň bežali na páse pri 65 až 70 % VO2max, kým tréningom nespotrebovali približne 15 kcal na kilogram beztukovej hmoty. V priemere to znamenalo takmer 71 minút behu a asi 712 kcal denne. Rozdiel bol iba v skokoch. Počas jednej podmienky ženy len behali. Počas druhej pridali minimálne štyri hodiny po behu 50 zoskokov z výšky 30,5 cm, rozdelených do 5 sérií po 10 opakovaní. Logika nebola zlá. Nárazové zaťaženie môže stimulovať kosť a predchádzajúci experiment naznačil, že skoky dokážu pri krátkej nízkej EA stlmiť nárast odbúravania kostí. Tentoraz to však nevyšlo.
