Smart hodinky, prstene a fitness náramky dnes nájdeme takmer všade. Merajú kroky, pulz, spánok, stres, regeneráciu aj spálené kalórie. Na prvý pohľad je to super vec. Sledovanie vlastného správania nám môže pomôcť viac sa hýbať, pravidelnejšie trénovať a lepšie vnímať svoj zdravotný stav. A hej, aj to potvrdzujú štúdie. Má to ale jeden pomerne dôležitý háčik. Sledovanie údajov je užitočné najmä vtedy, keď sledujeme údaje, ktoré sú dostatočne presné a spoľahlivé. Pokiaľ zariadenie zobrazuje číslo, ktoré sa môže výrazne odlišovať od reality, nemusí nám pomáhať. V niektorých situáciách nás môže dokonca zavádzať viac, než keby sme žiadne číslo nemali.
Vo svojej podstate je to aj tak relatívne v pohode, ak len sledujeme nejaký trend. Je nám jedno, ako je číslo presné, ale vidíme, či je číslo väčšie alebo menšie, než sme zvyknutí. Osobne mám na ruke Apple Watch 7 a v štúdii boli aj tie. Okrem nich sa pozreli na ďalšie známe smart hodinky a porovnali ich s laboratórnymi referenčnými metódami.
Ako vyzeral výskum?
Do výskumu bolo zaradených 62 zdravých mužov s priemerným vekom približne 27 rokov. Mali priemernú hmotnosť 73 kg a BMI necelých 24. Podmienkou účasti bolo BMI najviac 25 a absencia kardiovaskulárnych alebo pohybových problémov. Počas testovania mali účastníci súčasne nasadené štyri zariadenia:
- Apple Watch Series 7
- Samsung Galaxy Watch 4
- Fitbit Charge 5
- Garmin Vivosmart 5
Výskumníci hodnotili 2 rozdielne formy aktivity. Prvou bol beh s postupne sa zvyšujúcou intenzitou, druhou klasický silový tréning. Bežecký protokol zahŕňal 5-minútové zahriatie, následne 10 minút nízkej intenzity, 10 minút strednej intenzity a 5 minút vysokej intenzity. Po nich nasledovali 3 minúty zotavenia a 5-minútové schladenie. Silový tréning trval 34 minút a pozostával z dvoch sérií štyroch cvikov. Benchpress, drep, T-rows na chrbát a ešte mŕtve ťahy. Cvičilo sa s váhou zodpovedajúcou približne 10 maximálnym opakovaniam. Tempo bolo kontrolované metronómom. Pozitívna aj negatívna fáza opakovania trvali dve sekundy a medzi cvikmi boli 2 min prestávky.
Srdcová frekvencia z hodiniek sa porovnávala s elektrokardiogramom, teda ECG. Energetický výdaj sa porovnával s nepriamou kalorimetriou, ktorá odhaduje výdaj energie na základe spotreby kyslíka a produkcie oxidu uhličitého. Inými slovami, hodinky neboli porovnávané s ďalším orientačným vzorcom. Boli porovnávané s metódami, ktoré sa v laboratórnych podmienkach používajú ako referenčný štandard.
Meranie pulzu pri behu dopadlo veľmi dobre
Začnem pozitívnou správou. Počas vytrvalostného tréningu dokázali všetky štyri zariadenia sledovať srdcovú frekvenciu pomerne presne. Pulz podľa očakávania stúpal od nízkej cez strednú až po vysokú intenzitu a následne počas zotavenia klesal.
Najsilnejšiu koreláciu s ECG dosiahli Apple Watch a Garmin. O niečo slabšie výsledky mali Galaxy Watch a najnižšiu koreláciu zaznamenal Fitbit. Ani pri jednom zariadení však výsledky nenaznačovali, že by bolo sledovanie pulzu počas behu úplne nepoužiteľné. Priemerná odchýlka bola navyše pri väčšine zariadení veľmi malá. Apple Watch namerali v priemere približne o 1 úder za minútu menej než ECG. Galaxy Watch boli prakticky bez priemernej odchýlky, Garmin ukazoval približne o 0,4 úderu viac a Fitbit približne o 1 úder viac. Samozrejme, pri jednotlivých meraniach mohli byť rozdiely väčšie.
Celkovo sa však zariadenia väčšinou pohybovali približne v rozmedzí +- 10 úderov za minútu, pričom Apple a Galaxy mali najužšie rozpätie chýb. Pre bežného človeka to znamená, že smart hodinky môžu byť celkom použiteľným nástrojom na orientačné sledovanie intenzity kardio tréningu. Na kontrolu toho, či bežíme približne v plánovanej pulzovej zóne môžu fungovať dobre.
V článku sa ďalej pozriem na:
✔️ Kalórie pri vytrvalostnom tréningu
✔️ Kalórie pri silovom tréningu
✔️ Sú dnešné hodinky lepšie ako pred pár rokmi alebo výrobcovia spia?
✔️ Problém: Kalórie & jedlo
✔️ Čo si z toho zobrať do praxe
