Má 101 rokov a päťkrát týždenne chodí do fitka. Joseph Caminiti ukazuje, prečo sa oplatí zostať v pohybe

Keď mal Joseph Caminiti 100 rokov, každé pracovné ráno nasadol do auta a odviezol sa do svojho fitka v americkom Bristole. Približne hodinu sa venoval kardiu a cvičeniu na strojoch a následne sa vrátil domov k svojej vtedy 98-ročnej manželke. Nie, necvičil úplne každý deň, ako sa občas uvádza vo virálnych príspevkoch. Ale chodil makať 5x do týždňa, čo má k tomu veľmi blízko. Takže v zásade je to úplne fuk. A vo svojej rutine pokračoval aj po stovke. V októbri 2025 prišiel do fitka o siedmej ráno, čo bol jeho bežný čas tréningu. Tentoraz ho tam čakala oslava 101. narodenín.

Jeho tréning nie je extrémny. Je pravidelný.

Joseph začína približne 30 až 40 minútami chôdze na bežiacom páse. Potom pokračuje na strojoch, na ktorých cvičí hlavne nohy, ruky a chrbát. Tréning zakončí na hydromasážnom lôžku. Žiadna veda. Jednoducho kardio, niekoľko základných pohybov na strojoch a rutina, ktorú dokáže pravidelne opakovať. Keď sa ho pýtali, čo ho motivuje, odpovedal, že nepotrebuje žiadnu špeciálnu motiváciu. Jednoducho ide, pretože ho to baví. Pohyb bol súčasťou jeho života už od detstva. Ako 12-ročný roznášal noviny a navštevoval miestny Boys Club, kde mal možnosť cvičiť. 

V stovke mu nejde o svaly na pláž. A komu v takom veku hej, že? Najväčším výsledkom jeho tréningu nie je obvod bicepsu. Je ním samostatnosť. V čase reportáže stále šoféroval, žil s manželkou vo vlastnom byte a nepotreboval asistované bývanie. Veľký rodinný dom udržiaval až do vysokého veku a ešte ako 95-ročný ho údajne maľoval z rebríka. Neskôr sa s manželkou presťahovali do menšieho bytu, pretože údržba domu už bola zbytočne náročná. Joseph je zároveň veteránom druhej svetovej vojny a prežil bitku o Iwo Jimu. Ani po stovke nezostal iba doma. Ako 101-ročný sa vo februári 2026 zúčastnil stretnutia veteránov vo Washingtone. Pri dlhej ceste do múzea síce prijal invalidný vozík, no po príchode sa postavil a zvyšok návštevy strávil na nohách.

Zmrzlina takmer každý večer

Jeho jedálniček zároveň nezodpovedá predstave dokonale disciplinovaného storočného biohackera. Tvrdí, že jedol pomerne pestro a potraviny si zásadne nezakazoval. Medzi jeho obľúbené jedlá patrili steak, morské plody, špagety s mäsovými guľkami či šalát. Takmer každý večer si doprial zmrzku a nevyhýbal sa ani koláčom či sušienkam. Nikdy však nefajčil a alkohol konzumoval iba príležitostne. To, samozrejme, neznamená, že zmrzlina predlžuje život (aj keď, ktovie?! :D) alebo že na stravovaní nezáleží. Príbeh jedného človeka nám nedokáže povedať, prečo sa dožil práve takého vysokého veku. A dlhovekosť je ovplyvnená mnohými ďalšími faktormi, o ktorom hovoril Boris Bajer vo webinári, ktorého záznam nájdeš zdarma v Premium sekcii. Ukazuje však, že zdravý životný štýl nemusí znamenať celoživotný zákaz všetkých obľúbených jedál.

Čo na to výskum?

Josephov príbeh je anekdota, žiadna RCT štúdia. Jeho prístup sa však v jednom dôležitom bode zhoduje s tým, čo ukazuje vedecká literatúra. Zostať aktívny sa oplatí aj vo veľmi vysokom veku. Umbrella review zahŕňajúci 16 systematických prehľadov zistil, že u ľudí nad 60 rokov bolo množstvo pohybu približne na úrovni súčasných odporúčaní spojené s približne o 19 až 30 % nižším rizikom úmrtia zo všetkých príčin. Ide najmä o observačné dáta, takže nemôžeme hovoriť o dokonale preukázanej príčine, súvislosť je však konzistentná.

A ani na silový tréning nie je v deväťdesiatke automaticky neskoro. V známom malom výskume absolvovalo 10 krehkých ľudí s priemerným vekom približne 90 rokov 8 týždňov progresívneho silového tréningu. U deviatich účastníkov, ktorí tréning dokončili, sa sila zvýšila v priemere o 174 %, plocha svalov stehna približne o 9 % a zlepšila sa aj rýchlosť chôdze. Výskum bol veľmi malý, no jasne ukázal, že svaly sa dokážu adaptovať aj vo veľmi vysokom veku.

Nemusíš trénovať päťkrát týždenne

Pointou Josephovho príbehu nie je, že každý senior musí byť päť dní v týždni vo fitku. Veď toľko aktuálne necvičím ani ja a od seniora mám ďaleko :D Ani to, že pravidelné cvičenie zaručí život do 101 rokov. Pointa je jednoduchšia: Vek nie je dôvod úplne prestať zaťažovať svaly, chodiť, hýbať sa a robiť veci samostatne. Joseph Caminiti to vystihol niekoľkými slovami. Musíte pokračovať. Musíte sa hýbať. Možno práve schopnosť pokračovať, nie dokonale, ale pravidelne, patrí medzi najdôležitejšie tréningové ciele, ktoré máme.