Asi to nebude žiadna novinka, keď poviem, že na niektorých jedlách sme jednoducho závislí. Zatiaľ, čo u niekoho je to arašidové maslo, čokoláda, u iného to môže byť uhorka pizza. Aj keď celý koncept závislosti na potravinách je kontroverzný, špecifické jedlá môžu vyvolávať u niektorých ľudí závislosť-vytvárajúce správanie. Keď sa však nad tým zamyslíme, nie u každého jedla to platí, čo naznačuje, že by to mohlo byť spojené so špecifickými vlastnosťami potravín. A to sa práve snažila zistiť tohtoročná štúdia.
Pár výskumníkov sa zhodlo, že niektorí z nás môžu byť naozaj závislí na nejakej potravine prostredníctvom procesu, ktorý sa podobá drogovej závislosti. Inými slovami, niektoré potraviny môžu vytvoriť tak silný tlak na naše motivačné systémy, že potom robíme rozhodnutia, ktoré neskôr ľutujeme. Veď poznáš tie zrazu prázdne tégliky od zmrzliny... Aby sa závislosť mohla nejak zadefinovať, vytvorila sa tzv. Yale Food Addiction Scale (YFAS). Nástroj slúžiaci na identifikovanie stravovacích návykov, ktoré sú podobne viditeľné ako v oblastiach klasickej závislosti. Výskum ukazuje, že vykazovanie takého správania ku potravine, ktoré sa podobá drogovej závislosti, je častejšie u ľudí s obezitou a u tých, ktorí sú 'obeťami' tzv. binge eatingu, a teda záchvatového prejedania. Jedno je však takmer isté. Ešte asi nikto nebol závislý na keli či zeleri. Iná stránka je už junk food - 'nezdravé' jedlo. Prečo práve takéto jedlo je vyvolávajúce závislosť?
Štúdia zahŕňala 120 dobrovoľníkov, ktorí vypĺňali dotazník, v ktorom sa mala uviesť škála návykovosti 35 rozličných potravín reprezentujúcich rôzne nutričné hodnoty. Niektoré boli nespracovávané s nízkym počtom kCal, iné naopak. Ako sa očakávalo, spracovávané jedlá boli hodnotené ako najviac závislosť-tvoriace. Do prvej sedmičky sa dostali: čokoláda, zmrzlina, hranolky, pizza, koláčiky, čipsy a torta. Na druhom konci boli: banán, mrkva, hnedá ryža, voda, uhorka, brokolica, fazuľa.
Jedlo bolo vždy dôležitou súčasťou prežitia a s týmto sú späté aj motivačné systémy v mozgu. Mozog prijíma informácie zo senzorov v ústach a tenkého čreva, ktoré merajú nutričnú hodnotu toho, čo zjeme, a stanovujú úrovne našej motivácie jesť dané jedlo podľa nutričnej hodnoty (väčšinou je to jedlo s vyšším obsahom kalórií). Tento proces zahŕňa uvoľňovanie dopamínu v časti mozgu nazvanej nucleus accumbens. Ide jednoducho o procesy tvoriace pocity šťastia, uspokojenia, blaha v rámci každodenného života, či už je to sex, úspech v práci alebo výhra. Gerhardt a jeho kolegovia zistili, že najviac 'návykové' jedlá sú spracovávané jedlá s vysokým obsahom tuku a vyššou glykemickou náložou. Takisto, že nie všetky jedlá majú podobné návyk-tvoriace vlastnosti a sú tu isté spojenia so zneužívaním drog (vysoké dávky, rýchla miera absorpcie a podobne).
Mozgové systémy sprostredkúvajú 'motiváciu' ku špecifickým vlastnostiam jedla (sacharidy, tuky, bielkoviny, soľ, sladká chuť, glutamát, počet kalórií v množstve jedla - tzv. calorie-dense jedlá) a keď konzumujeme jedlo, vznikajú neprirodzene koncentrované reakcie vyvolávajúce motivačný stav, ktorý sa u niektorých ľudí dokonca podobá ku drogovej závislosti. U iných len jednoducho spôsobujú jedenie väčšieho množstva ako by sa patrilo.
Ako si postrehol, nejde až tak o Fitclan related článok, no nepochybujeme, že i táto téma je pomerne zaujímavá. V každom prípade, nie je pokrytá ani zďaleka až tak do hĺbky a zákutí mozgu v prepojení s vedou, no na to tu nie sme. Takisto, záviislosť je nepochybne od človeka ku človeku jemne odlišná, štúdií by to chcelo pokryť viac, no uvidíme, čo prinesie budúcnosť. No a (nielen) tí, ktorí nevedia vydržať bez nejakej pochúťky, a náhodné skonzumovanie tejto pochúťky im spôsobuje záchvatové prejedanie, by mali zvážiť zakomponovanie prvkov flexibilného stravovania do svojho života, ktoré sa dá s úsmevom na perách dodržiavať po celý život, či je človek študent, tvrdo-pracujúci človek alebo rodič. I keď, ak je človek v deficite, ten úsmev najprirodzenejší nebude nikdy :-) Tak či onak, stačí pochopiť základy o výžive a ignorovať hlúposti, že stačí jesť 'čisté' jedlá, a tak človek nikdy nepriberie. Priberie. Prečo, kedy a ako sme už niekoľkokrát v článkoch spomínali, no len v skratke pre nových čitateľov, ide o kalórie, ktoré mnohí nepoznajú a ignorujú. V každom prípade, ak väčšinu (80 - 90 % záležiac od cieľov) kalorického príjmu tvoria nutrične hodnotné makroživiny (bielkoviny, sacharidy, tuky), doplnené pochopiteľne o mikronutrienty a vlákninu v dostatočnom množstve, dajte si ČOKOĽVEK na čo máte chuť, ak sa vojdete do kalorického príjmu. Ak toho však o strave zatiaľ moc nevieš, nechceme, aby si bol zmätený a začal konzumovať čokoľvek bez ako-takej náuky o výžive, takže v tom prípade ti odporúčame prečítať si niekoľko článkov z nášho portfólia.
