Predstav si, že si mozog. Nie človek s mozgom, ale priamo mozog – samostatne premýšľajúca šedá hmota. Receptory pre sladkú chuť sa rozsvietia ako vianočný stromček, všetky centrá spojené s príjmom sladkého sú aktívne a čakajú príval glukózy. Lenže glukóza nikde. Ako mozog vieš, že niečo nehrá – sladkosť bez substrátu? V panike rozkazuješ zvýšiť hlad a chute na sladké. Ľudská jednotka, ktorú riadiš, zamieri k najbližšej zmrzline a „kríza“ sa rieši. Znie to ako logický príbeh, ktorý podporuje obavy z umelých sladidiel – konkrétne zo sukralózy. Ale veda nie je len o intuícii. A najnovšia štúdia z roku 2025, ktorú som si prešiel, ukazuje, že mechanizmus a realita nemusia ísť vždy ruka v ruke.
🧠 Čo skúmala táto štúdia?
Výskumníci sa rozhodli preskúmať (1), ako sa správa mozog – konkrétne hypotalamus – po vypití nápoja so sukralózou v porovnaní s cukrom (sacharózou) a vodou. Zamerali sa na:
• Prúdenie krvi do hypotalamu (cez pASL MRI)
• Glykemické reakcie, inzulín, GLP-1
• Funkčné spojenia hypotalamu s inými oblasťami mozgu
• Hlad a chuť na jedlo
• A v neposlednom rade rozdiely medzi štíhlymi, ľuďmi s nadváhou a obéznymi ľuďmi
Štúdie sa zúčastnilo 75 mladých dospelých, ktorí absolvovali 3 návštevy: raz pili sladený nápoj so 75 g cukru, raz nápoj so sukralózou (rovnaká sladkosť, žiadne kalórie), a raz vodu. Merania prebiehali pred pitím aj po 10, 35 a 120 minútach.
