WHO hovorí, že umelé sladidlá radšej nie. Iné smernice hovoria, že sú v pohode. Tak čo teda? Presne túto schizofréniu rieši nová umbrella review. Porovnali, ako sa mení výsledok, keď sa sladidlá hodnotia naivne vs. bias-adjusted. Mimo vedeckého žargónu, naivné metódy poskytujú rýchle, neupravené odhady (napr. priame priemery, raw dáta), ktoré slúžia ako jednoduché referenčné hodnoty, ale často trpia vysokou zaujatosťou, problémami s výberom alebo nadmerným zjednodušením. Metódy upravené o zaujatosť (bias-adjusted) korigujú tieto odhady, zaujatosť výberu alebo chyby merania, čo vedie k presnejším záverom.
V najnovšej review (1) sa riešia náhradné sladidlá (ďalej budem používať skratku NS) ako aspartám, sukralóza, steviol-glykozidy, acesulfám-K, sacharín atď. Nejde o cukrové alkoholy (xylitol, erytritol…), tie autori do tejto kategórie nerátajú. Schválne nepíšem umelé, keďže je tu zahrnutá aj stévia.
Mimochodom, ak ťa zaujíma problematika umelých & náhradných sladidiel, mrkni na tieto články:
Čo by ťa mohlo zaujať
Prečo jeden prehľad tvrdí "pomáhajú" a druhý zase "škodia"?
Autori hovoria, že veľká časť chaosu vzniká z dvoch vecí:
1. Porovnávacia skupina
Čo to je? Ak sladidlo nahrádza cukor/sladené nápoje, je to proste kalorické nahradenie (reálne šetríš kalórie). Ak sladidlo nahrádza vodu, kalórie v princípe nešetríš – a efekt bude logicky malý (alebo nulový).
2. Hodnotenie v kohortách
V bežných kohortových štúdiách sa často robí tzv. naivee/prevalent analýza: Pýtajú sa (napríklad), že kto pil viac zero nápojov na začiatku, a čo sa mu stalo o niekoľko rokov. Problém však je, že ľudia často siahnu po "zero" práve vtedy, keď už priberajú, majú riziká, riešia cukor, diétu… a potom vzniká reverzná kauzalita (nie, že zero nápoj spôsobí riziko, ale riziko spôsobí, že človek prejde na zero nápoj).
Práve preto autori uprednostňujú bias-adjusted prístupy. Modely, ktoré sledujú zmenu v čase alebo substitúciu (nahradil som sladený nápoj zero nápojom).
