Náhradné sladidlá (light, zero) a zdravie: prečo sa vedecké výsledky bijú, a čo z toho pre teba reálne vyplýva

WHO hovorí, že umelé sladidlá radšej nie. Iné smernice hovoria, že sú v pohode. Tak čo teda? Presne túto schizofréniu rieši nová umbrella review. Porovnali, ako sa mení výsledok, keď sa sladidlá hodnotia naivne vs. bias-adjusted. Mimo vedeckého žargónu, naivné metódy poskytujú rýchle, neupravené odhady (napr. priame priemery, raw dáta), ktoré slúžia ako jednoduché referenčné hodnoty, ale často trpia vysokou zaujatosťou, problémami s výberom alebo nadmerným zjednodušením. Metódy upravené o zaujatosť (bias-adjusted) korigujú tieto odhady, zaujatosť výberu alebo chyby merania, čo vedie k presnejším záverom.

V najnovšej review (1) sa riešia náhradné sladidlá (ďalej budem používať skratku NS) ako aspartám, sukralóza, steviol-glykozidy, acesulfám-K, sacharín atď. Nejde o cukrové alkoholy (xylitol, erytritol…), tie autori do tejto kategórie nerátajú. Schválne nepíšem umelé, keďže je tu zahrnutá aj stévia. 

Mimochodom, ak ťa zaujíma problematika umelých & náhradných sladidiel, mrkni na tieto články:

Prečo jeden prehľad tvrdí "pomáhajú" a druhý zase "škodia"?

Autori hovoria, že veľká časť chaosu vzniká z dvoch vecí: 

1. Porovnávacia skupina

Čo to je? Ak sladidlo nahrádza cukor/sladené nápoje, je to proste kalorické nahradenie (reálne šetríš kalórie). Ak sladidlo nahrádza vodu, kalórie v princípe nešetríš – a efekt bude logicky malý (alebo nulový).

2. Hodnotenie v kohortách

V bežných kohortových štúdiách sa často robí tzv. naivee/prevalent analýza: Pýtajú sa (napríklad), že kto pil viac zero nápojov na začiatku, a čo sa mu stalo o niekoľko rokov. Problém však je, že ľudia často siahnu po "zero" práve vtedy, keď už priberajú, majú riziká, riešia cukor, diétu… a potom vzniká reverzná kauzalita (nie, že zero nápoj spôsobí riziko, ale riziko spôsobí, že človek prejde na zero nápoj). 

Práve preto autori uprednostňujú bias-adjusted prístupy. Modely, ktoré sledujú zmenu v čase alebo substitúciu (nahradil som sladený nápoj zero nápojom).

Čo presne spravili v tejto review a aké máme výsledky?

Je to umbrella review. Zobrali systematické prehľady a meta-analýzy a zahrnuli len tie, ktoré vedeli ukázať výsledky aspoň dvomi analytickými prístupmi (naive vs. bias-adjusted). Nakoniec porovnali 6 analýz z RCT skúmaní (spolu cca 25 000 účastníkov), a 5 analýz z kohortov (spolu cca 2 700 000 ľudí).

1) Keď NS nahrádzajú cukor: energia ide dole, hmotnosť ide dole (logicky)

Dáta ukauzjú, že pri NS dochádza k nižšiemu energetickému príjmu (v ich všetky analýzy ukazujú pokles energie). A okrem toho aj ku poklesu hmotnosti a tuku (znovu – najmä v kontexte nahrádzania cukru). Nech som konkrétny, "naive" ukázalo pokles energie asi o 136 kcal/deň a hmotnosti o ~1,0 kg (v priemere naprieč štúdiami). "Bias-adjusted", teda sladidlo namiesto cukru ukázalo pokles energie asi o ~175 kcal/deň a hmotnosti o ~0,7 kg.

Je to viac než jasné. Keď nahradíš sladené nápoje nápojmi s NS, efekt existuje a dáva to zmysel. Aj keď ti niektorí šarlatáni stále budú tvrdiť, že po náhradných sladidlách sa priberá a radšej si dať klasickú Colu ako Colu Zero, lebo sladidlá sú smrrrrť :)

2) Keď NS nahrádzajú vodu: rozdiely sú minimálne až nulové

Keď porovnávali nápoje s NS vs. vodu/placebo, väčšina markerov vyšla podobne. HbA1C (glykovaný hemoglobín) bol u NS znížený o trochu menej. Inými slovami, voda vyšla o trošičku lepšie. Autori to však opisujú ako irelevantný rozdiel. Pri systolickom tlaku vyšlo naopak mierne väčšie zníženie tlaku v NS skupine než pri vode (tiež nie obrovská vec, ale štatisticky signifikantná v ich súhrne).

Zjednodušene povedané, voda je stále to, na čo by sme sa mali primárne sústrediť. NS sú najviac užitočné vtedy, keď reálne nahrádzajú cukor, nie keď nahrádzajú vodu.

Výsledky & kohorty. Tu vzniká najviac chaosu

Keď mrkli na naive kohorty, vyzerá to zle. V tomto kontexte sa u NS ukazuje, že sú spojené s vyšším rizikom obezity, cukrovky 2. typu, mozgovými príhodami, kardiovaskulárnymi problémami aj s vyšším rizikom všeobecnej mortality. Ale!

Keď mrkli na bias-adjusted dáta, karta sa obracia. V tomto prípade boli NS spájané s nižšou hmotnosťou, nižším rizikom obezity, nižším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, nižším rizikom kardiovaskulárnej aj celkovej mortality. A to je presne ten moment, kedy rozpor medzi trialmi a kohortami začne miznúť. Proste keď kohorty meriaš lepšie, začnú sa podobať na RCT.

Navyše, pri tých trialoch vychádza istota dôkažov často na úrovni moderate (niekde vyššie/nižšie), pri kohortách je istota často veľmi nízka (kvôli heterogenite, nepriamosti, nepresnosti…).

Záver

Náhradné sladidlá nie sú ani dobré, ani zlé. Daj Colu Zero obéznemu človeku, budú dobré. Daj Colu Zero človeku, ktorý kašle na zdravú stravu, vody vypije za deň pol litra, pričom priorizuje biely Monster a fľašu veľkej Coly Zero, moc dobré to nebude :) Úplne jasná jednoduchá logika.

NS majú najväčší zmysel ako náhrada cukru. Sladené nápoje sú veľký zdroj pridaného cukru – preto výmena týchto nápojov za nízkokalorické varianty má racionály efekt.

A čo to WHO? Často je to o tom, ktoré analýzy dostali váhu Autori priamo rozoberajú, že WHO guidelines (2023) kládli dôraz na kohorty v naive režime, ktoré sú náchylnejšie na bias, a menej zohľadnil robustnejšie analýzy.

Ak chceš schudnúť alebo aspoň neprijímať zbytočný cukor, tak voda/káva/čaj bez cukru je stále top. Ak máš rád sladké nápoje, vymeniť sladené za Zero, to je rozumný krok (hlavne ak je to reálna náhrada, nie bonus). Ak máš diabetes/prediabetes, tak NS môžu byť užitočné ako taký mostík pri znižovaní cukru, ale netreba z nich robiť základ pitného režimu. V porovnaní s vodou sú rozdiely malé. Najväčšia istota benefitov je v tom, že NS pomôžu znížiť cukor a energiu, keď nahrádzajú cukor. Sladidlová panika, najčastejšie vídaná u komentáristov na instagrame, je často viac o tom, kto sa nudí a chce sa robiť múdry než o reálnych dátach. Náhradné sladidlá sú dobrý sluha, zlý pán a ty aspoň vieš, kde a prečo vzniká ten chaos, kedy ľudia hovoria, že každá štúdia hovorí niečo iné. Nuž, hovorí. Keď miešaš metodológiu a relevanciu daných výskumov. Ale v dnešnej rýchlej dobe veľa ľudí hľadí len na conclusion pri tých výskumoch, a potom im uniká kontext aj pointa záverov.