Nie je pravda, že máme málo času. Pravda je, že ho veľa premárnime

„Nie je pravda, že máme málo času. Pravda je, že ho veľa premárnime.“ —  Seneca

Schválne, koľkokrát sa ti už stalo, že si odložil niečo, čo si musel spraviť (najlepšie hneď) a miesto toho si robil sto iných nepodstatných činností? Inými slovami, koľkokrát si už prokrastinoval?

Prokrastinácia je vo svojej podstate iracionálne odkladanie dôležitých činností na neskôr. U staršej generácie je často zamieňaná za lenivosť, avšak je tam zásadný rozdiel. Pri prokrastinácii totiž nejde o úplne upustenie z plánov alebo z cieľov, ako je tomu pri lenivosti. Prokrastinovať znamená iba odkladať samotnú realizáciu plánu. Napriek tomu, že pri prokrastinácii je naplánovaný cieľ, chýba zostavený konkrétny plán na plnenie tohto cieľa. Takže mať zámer niečo robiť len veľmi málo súvisí s tým, či to naozaj spravíme (Webb & Sheeran, 2006).

To objasňuje fakt, že prokrastinujúci obvykle nemajú nedostatok motivácie alebo dobrých úmyslov, skôr im chýba pevná vôľa si za svojím cieľom ísť a dosiahnuť ho. Z psychologického hľadiska ide o seba-regulačné zlyhanie, čiže neschopnosť prinútiť sa vykonať dôležitú aktivitu, pričom je uprednostňované momentálne uspokojenie a pohoda (Steel, 2007 in Certel, Kozak, Certel, 2017).

S čím je spájaná prokrastinácia?

Prokrastinácia je najčastejšie spájaná s prácou alebo školou, kedy sa ľudia nevedia prinútiť vykonať zmysluplnú úlohu. Štúdie však naznačujú, že prokrastinácia môže mať aj závažnejšie následky, pretože sa do veľkej miery spája so zdravím. Podľa výskumov má prokrastinácia negatívny dopad na vnímanie kvality nášho života, vyvoláva stres a silné výčitky svedomia. V chronických fázach môže viesť k úzkosti, k depresii a môže byť príčinou nespavosti.

Napriek tomu, že mnohí (podľa mňa všetci) vedia, že zdravá strava, dostatočne dlhý a kvalitný spánok a pravidelný pohyb sú pre naše zdravie nevyhnutné, nie všetci venujú zdraviu dostatočnú pozornosť. Dokonca Svetová zdravotnícka organizácia píše, že za zdravotné problémy môže v dnešnej dobe skôr zanedbávanie zdravého životného štýlu než napríklad infekcie alebo iné externé a nekontrolovateľné faktory.

V jednom výskume sa zistilo, že až 40 % dospelých vzdelaných respondentov uvádza, že často prokrastinujú, ak majú vykonávať aktivity podporujúce zdravý životný štýl. Z toho vyplýva, že čím viac človek prokrastinuje, tým menej fyzického pohybu vykonáva. V ďalšom výskume sa ale zistilo, že pôsobenie medzi cvičením a prokrastináciou je vzájomné. Výsledky totiž ukázali, že ľudia, ktorí pravidelne vykonávajú nejakú fyzickú aktivitu nielen pozitívnejšie vnímajú kvalitu svojho života, ale znižuje sa u nich aj tendencia k prokrastinovaniu.

Existuje niekoľko vysvetlení toho, prečo vlastne ľudia prokrastinujú

Jedným z týchto vysvetlení môže byť nedostatok vedomostí alebo zručností potrebných k činnosti. Ak si napríklad stanovím cieľ sa zdravšie stravovať, ale nemám ešte vedomosti o tom, čo znamená mať zdravý jedálniček a ani netuším, ako sa také jedlá pripravujú, je veľmi nepravdepodobné, že svoj cieľ dosiahnem.

Iným vysvetlením je spomínané uprednostňovanie momentálnej pohody a uspokojenia pred sebazaprením, ktoré ale na druhej strane môže priniesť zisky v budúcnosti. V tomto prípade prokrastinátor vie, ako svoj cieľ dosiahnuť, no napriek tomu preň nespraví nič, pretože sa jednoducho nevie zaprieť. Nesplnené novoročné predsavzatia sú tu ideálnym príkladom.

Ďalším odôvodnením je možnosť ospravedlniť si svoju nečinnosť a neproduktivitu. Aby sa ľudia zbavili alebo aspoň dočasne potlačili výčitky svedomia, svoje odkladanie aktivít na neskôr si racionalizujú. Jednou z najčastejších racionalizácii pre chýbajúcu fyzickú aktivitu, ktorú ľudia uvádzajú, je nedostatok času. A tak zväčša len plánujú, no ich cieľ zostáva dlho nedosiahnutý.

Pri odkladaní činnosti môže hrať veľkú rolu aj motivácia. Ak je vysoká vnútorná motivácia (ja sám som motivovaný dosiahnuť cieľ), zvyšuje sa sebaúčinnosť človeka a tendencia k prokrastinovaniu klesá. Naopak, ak je človek motivovaný externe (niekto iný ma tlačí do športu), pravdepodobnosť prokrastinácie sa zvyšuje.

Posledný, ale o nič menej závažný dôvod prokrastinovania môže byť používanie a závislosť na mobile. Poukázali na to výsledky nedávnej štúdie, ktorá skúmala súvislosť medzi fyzickou aktivitou, závislosťou na mobilnom telefóne a prokrastináciou. Zistilo sa, že študenti, ktorí vykazovali návykové správanie na mobilnom telefóne mali výrazne vyššiu úroveň prokrastinácie a nízku úroveň fyzickej aktivity.

Self-compassion alebo sebasúcit & prokrastinácia

Viaceré štúdie uvádzajú, že dôležitým činiteľom pre zmenu prokrastinačného správania je sebasúcit. V jednotlivých krokoch to znamená prijať negatívne aspekty plánovanej aktivity, nebrániť sa negatívnym myšlienkam a emóciám či snažiť sa nebyť na seba príliš prísny. Bolo dokázané, že ľudia s vyššou mierou sebasúcitu sú pozornejší k svojmu zdraviu, sú motivovanejší sa viac hýbať a sú ochotní sa venovať športu.

Iná štúdia zase hovorí, že pri boji s prokrastinácou treba zamerať pozornosť na sebadôveru ľudí. Z výsledkov totiž vyplýva, že ľuďom s vysokou sebadôverou sa darí viac realizovať svoje športové plány.

Zvyšovanie sebadôvery a súcitu k sebe samému je už však úplne iná kapitola, ktorej venujeme o pár dní samostatný Premium článok. Práca na ich zlepšení však môže byť ešte ťažší oriešok ako samotná snaha prestať prokrastinovať. Najdôležitejšie pri boji s prokrastináciou je rozpoznať jej príčiny a skúsiť sa zamerať na ich odstránenie. Ak sa tvoj cieľ týka ďalekej budúcnosti, stanov si menší cieľ na dnes alebo na tento týždeň. Ak ťa pri aktivite rozptyľuje telefón pri, odlož ho na chvíľu tak ďaleko, ako je možné. Takýmito malými nenápadnými krokmi zničíš prokrastináciu a budeš zase o kúsok bližšie k cieľu.