V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú titulky o tom, že mužom dramaticky klesá testosterón. Nie v zmysle prirodzeného poklesu s vekom, ale v porovnaní medzi generáciami – teda že dnešní 25-roční muži majú nižšie hladiny TST ako ich rovesníci pred 50 rokmi. Niektorí to nazývajú „kríza mužnosti“, iní len evolučný dôsledok modernej doby. Ale čo ak je to celé omyl?
Pozrieme sa na čerstvý výskum (1) a túto tému si dáme do kontextu, pretože možno nie všetko je tak hrozné, ako sa zdá. Alebo?
Testosterónové testy nie sú, čo bývali
Vedci sa pozreli na dáta z NHANES (National Health and Nutrition Examination Survey) od roku 2001 do 2016 a skúmali testosterón u zdravých mužov, ktorí označili svoj zdravotný stav ako „veľmi dobrý“ alebo „vynikajúci“. Na začiatku roku 2000 sa používali imunoanalytické testy (Roche Elecsys), neskôr však výskumníci prešli na hmotnostnú spektrometriu – presnejšiu, ale aj inak kalibrovanú metódu. A výsledky?
⋅ V rokoch 2001–2004 boli mediány testosterónu okolo 495–500 ng/dl.
⋅ Po prechode na novú technológiu (2011–2016) klesli hodnoty na 418–433 ng/dl – teda o 16 % menej.
Percento mužov s „nízkym testosterónom“ (< 300 ng/dl) stúplo z 11–12 % na 18–22 %. Ale ak výskumníci použili nižší prah 264 ng/dl, ktorý odporúča Endocrine Society, čísla sa zrazu zrovnali s pôvodnými hodnotami. Inými slovami, keď sa zmení spôsob merania, zmení sa aj „kríza mužnosti“. Staré testy jednoducho nadhodnocovali výsledky.
Tak klesá testosterón naozaj?
Niektoré práce hovoria, že áno. Napríklad Chodick et al. (2020) sledovali viac než 100 000 mužov v izraelskej armáde medzi rokmi 2006–2019. Testy sa robili v jednom centrálnom laboratóriu, aby sa minimalizovali rozdiely medzi metódami. Výsledok?
⋅ U 21-ročných mužov klesol priemerný testosterón z 568 ng/dl na 512 ng/dl.
⋅ BMI sa pritom nezmenilo, takže za pokles nemohla obezita.
Aj staršie dáta z 70. až 2000. rokov naznačujú podobný trend. Ale tieto štúdie sa líšia metodikou, populáciou aj časom odberu, preto ich nemožno jednoducho porovnať.
Pozri sa na tento graf. Keď čítaš výsledky, musíš sa pýtať veci typu: merali testosterón u ľudí, ktorí boli chorí a riešili problém, alebo šlo o bežný skríning? Vyfiltrovali z dát ľudí so zdravotnými diagnózami? Použili rovnaký typ testu (a bol rovnako kalibrovaný), alebo sa metódy v čase menili či „driftovali“? Bol odber robený v rovnakom čase dňa (kvôli denným výkyvom)? A kontrolovali faktory ako zmena životného štýlu naprieč generáciami či napríklad rozšírenosť deficitu vitamínu D?
