Benefity fyzickej aktivity na naše mentálne zdravie a psychiku už máme výskumami pokrytú niekoľko desiatok rokov. Za ten čas sa ukázalo, že:
- Fyzicky aktívni ľudia uvádzajú zlepšenie nálady a celkovej emocionálnej pohody.
- Pravidelné cvičenie alebo iná fyzická aktivita majú pozitívny dopad na zníženie depresie a úzkosti.
- Fyzická aktivita sa najčastejšie spája s nižším výskytom problémov duševného zdravia súvisiacich so stresom, akým je napríklad syndróm vyhorenia.
- Svalová a kardiorespiračná zdatnosť je spojená s vyššou kvalitou života.
Väčšina výskumov sa však zameriava na klinické a vážne prípady duševných porúch, ktoré sa môžu tým z nás, ktorí netrpia vážnejšími problémami, zdať tak trošku vzdialené. Máloktorá štúdia zvažuje podmienky neklinického prostredia (teda bežného života, ako ho poznáme my) a množstvo stresu, ktorému sme vystavení pri našich každodenných povinnostiach. Aj tam má však pohyb svoje miesto.
V každodennom živote nám fyzická aktivita môže pomôcť najmä pri budovaní a zvýšovaní našej odolnosti voči stresu. Odolnosť, ako sme si ju popísali v predošlom článku, je schopnosť zvládať záťaž a pozitívne reagovať na prípadne neúspechy či zlyhania. Rezilientný človek je vytrvalý v dosahovaní svojich cieľov a odhodlaný prekonávať prekážky. U ľudí s vysokou odolnosťou je menej pravdepodobný výskyt problémov psychického zdravia a sú schopní sa lepšie vyrovnať s dlhodobým stresom.
Zaujímave ale je, že samotná fyzická aktivita úplne nestačí. Na to, aby sme si vybudovali skutočnú rezilienciu, musíme mať aj vysokú mieru očakávania vlastnej účinnosti. Čo to znamená?
A tu prichádza sebaúčinnosť...
Sebaúčinnosť je naše presvedčenie o tom, že dokážeme zvládať a uspieť v rôznych náročných situáciách, ktoré ovplyvňujú náš život. Je to viera vo vlastné schopnosti, ktorá je v konečnom dôsledku aj základom našej motivácie konať určitým spôsobom. Sebaúčinnosť každého z nás sa odvíja od (Bandura, 2010):
Majstrovských zážitkov - situácií, v ktorých sme uspeli. Naše úspechy totiž budujú silnú vieru v osobnú výkonnosť a naopak, neúspechy ju podkopávajú.
Sociálneho modelovania - modelov iných, nám podobných ľudí. Práve oni môžu byť naším zdrojom vnímať samých seba ako kompetentných a silných. Jednoducho, vidieť úspech ľudí, ktorí sú nám podobní, zvyšuje vieru v naše vlastné schopnosti..
Nálady - pri posudzovaní vlastných schopností sa čiastočne spoliehame aj na svoje fyziologické stavy či náladu. Pri činnostiach, ktoré si vyžadujú napríklad silu a vytrvalosť, vnímame svoju únavu či nedostatok energie ako určitú formu našej neschopnosti.
Fyzickej aktivity - zvýšenie pohybu mení samotné vnímanie sebaúčinnosti. Zvyšuje sa fyzická sila a vytrvalosť, znižuje sa stres a my sme tak sebavedomejší v prekonávaní každodenných výziev.
A práve o tom štvrtom bode to je. Telesná kondícia je naozaj pozitívne spojená s odolnosťou voči stresu, no tento vzťah je čiastočne sprostredkovaný sebaúčinnosťou. Jednoducho povedané, fyzickou aktivitou dokážeme podporiť to, ako vnímame svoju schopnosť a silu zvládať rôzne náročné a stresové situácie. V momente, keď máme o sebe pozitívnejšiu mienku, naša reziliencia voči stresorom sa zvyšuje a koniec koncov, zvládnutie náročnej situácie spätne podporí našu mienku o vlastnej účinnosti.
Vzťah sebaúčinnosti a reziliencie je o niečo komplexnejší, no nateraz je dôležité vedieť, že pohyb a fyzická aktivita majú pozitívny dopad na naše psychické zdravie. A to nielen vo veľkých témach akými sú depresia či úzkosti, ale aj v tých bežných, ktoré nás trápia denne. Zvyšuje naše sebavedomie o vlastných schopnostiach, a tým pomáha prekonávať náročné situácie.
Ďalšie použité referencie:
Bandura, A. (2010). Self-Efficacy. The Corsini Encyclopedia of Psychology. doi:10.1002/9780470479216.corpsy0836
