V predchádzajúcej časti sme si rozoberali otázku mäsa v kontexte zdravia. Povedali sme si o tom, ako observačné štúdie preukazujú jeho negatívne dopady na zdravie, zatiaľ čo tie intervenčné takúto kauzalitu priamo nepotvrdzujú. Je tomu tak preto, že práve observačné štúdie, ktoré sú často predmetom šokujúcich titulkov, nie sú schopné preukázať príčinnú súvislosť = jeden proces (príčina) vyvoláva druhý proces (následok alebo účinok). Na druhej strane by sme nemali úplne ignorovať výsledky z observačných štúdií. Žiaľ, v súčasnosti sa dá sa natrafiť na rôzne informácie a mediálne titulky. Ako sme ale rozobrali v predošlej časti, dôležitý je celkový kontext jeho konzumácie.
Limitovanie konzumácie predovšetkým červeného mäsa stanovujú rôzne organizácie na základe špekulácií a na sporných či nepresvedčivých dátach. Najlepšou odpoveďou, ktorú vám teraz vieme poskytnúť je odkaz, ktorý každý rozumne sčítaný človek praktizuje. Jedzte pestro a vyvážene. Predovšetkým 80 % potravy by malo byť zloženej z rastlinných (celozrnné potraviny, ovocie, zelenina) ako aj živočíšnych zdrojov potravy (štíhle červené mäso, minimálne spracované produkty), v ich minimálne spracovanej forme. Zároveň buďte fyzicky aktívni so zdravým percentom telesného tuku a dobrým fit-levelom.
V tejto časti by sme chceli poukázať na iný a objektívne aj dôležitejší faktor v tejto diskusii. Je to dopad konzumácie mäsa a jeho produkcie na environment - životné prostredie. Uvedomujeme si, že to nie je úplne naša parketa. Nie sme web zameraný na environment, a preto si nerobíme žiadne ilúzie, že týmto článkom dokážeme zodpovedať všetky súvisiace otázky. Je tu veľa iných webov, prípadne influencerov, ktorí sa tejto téme podrobnejšie venujú. Naším cieľom je skôr nadviazanie na predošlý článok, s ktorým má táto problematika svoje neodmysliteľné spojenie.
Súčasný systém výroby potravín a stravovania, ktorý má nakŕmiť 7,6 miliardy ľudí (a v roku 2050 odhadom do 10 miliard) vyčerpáva nie len suchozemský, ale aj vodný ekosystém a jeho zdroje, čo vedie k celkovej zmene klímy. Dnešný potravinový systém vytvára ekvivalent ~ 13,7 miliárd metrických ton oxidu uhličitého (CO2 ekv.), tj. 26 % emisií skleníkových plynov. Inak povedané, 1/4 zo všetkých emisií CO2 celosvetovo. To vôbec nie je zanedbateľné číslo. Oproti tomu, čo jeme, emisie skleníkových plynov pochádzajúce z dopravy potravín tvoria len malé množstvo emisií. Takže argument o kupovaní lokálnych potravín je logický a vzhľadom na podporu domácej produkcie správny, no rieši problém iba minimálne (viď grafiku, 6 % z tých 24 %). Energia, či už vo forme elektriny, tepla, dopravy alebo priemyselných procesov, predstavuje väčšinu emisií skleníkových plynov - 76 %. V tomto článku sa zameriame iba na emisie spojené priamo s jedlom.
V porovnaní, ktoré je zobrazené nižšie, sa pozeráme na celkové emisie skleníkových plynov na kilogram uvedenej potraviny (2). Táto metrika nezohľadňuje len CO2, ale všetky skleníkové plyny dokopy (metán aj oxid dusný). Z grafu nižšie vyplývajú obrovské rozdiely v emisiách skleníkových plynov rôznych potravín. Celkovo majú živočíšne potraviny tendenciu zanechávať vyššiu stopu ako rastlinné. Pri produkcii kilogramu hovädzieho mäsa sa emituje 60 kg skleníkových plynov (ekvivalenty CO2). Jahňacie mäso a syr ich emitujú viac ako 20 kg na kilogram, pri hydine či bravčovom mäse je to 6 a 7 kg na kilogram. Napríklad taký hrášok emituje iba 1 kg na kilogram. Pri klasickom mlieku vs. tom z rastlinných zdrojov to už nie je taký rozdiel, 3 vs. 1 kg.
Vyhliadky do budúcnosti nie sú pri súčasnom trende veľmi pozitívne. Keď sa pozrieš na grafiku nižšie, môžeš vidieť trend, aký smerom sa bude zvyšovať environmentálny tlak u jednotlivých druhov potravín do roku 2050. Pravda je jednoducho také, že ľudí je na svete príliš veľa a dôsledok našej spotreby bude časom ešte horšií ako doteraz. Len pre porovnanie, v roku 2017 bola priemerná spotreba mäsa na osobu za rok na Slovensku takmer 60 kg a v Česku 83 kg. Medzi najväčších konzumentov mäsa patrili, neprekvapivo, USA - cez 124 kg. Naopak k najnižším konzumentom sa zaradila India so spotrebou okolo 6,5 kg. (3) A teraz si predstav, že by v Indii s populáciou 1,35 mld. obyvateľov konzumovali ročne rovnaké množstvo mäsa ako my. Uff...
Štatistika nižšie sa vám nebude páčiť, a veru nepáči sa ani mne, no stojí za silné zamyslenie. Prechodom od súčasného typu stravovania k strave, ktorá vylučuje živočíšne výrobky, by mala potenciál:
Pre znalých angličtiny, odporúčam pozrieť toto krátke video od výskumníčky menom Hanna Ritchie, ktorá sa tejto problematike podrobne venuje
Aj z videa a grafov vyššie môžeš vidieť, že síce hovädzie mäso je lídrom v produkcii skleníkových plynov, nezanedbateľne sú na tom aj syry, čokoláda či káva. Ou, tá káva isto zabolí mnohých environmentálne ladených vegetariánov či vegánov. Zaujímavý je aj nasledujúci príklad. Priemerná uhlíková stopa špargle je okolo 0,4 kilogramu ekvivalentu CO2 na kilogram. Let z Limy do Londýna má dĺžku okolo 10 000 kilometrov. Keby sme mali prepraviť jeden kilogram špargle na túto vzdialenosť, emitovalo by to asi 11 kilogramov CO2eq [10 000 km * 1,13 kilogramu CO2eq na tonu-kilometer pri lete / 1000 = 11,3 kg CO2eq na kg]. Zrazu sa stopa špargle zmení tak, že z potraviny s nízkou uhlíkovou stopou sa stáva potravina s relatívne vysokou, pri hodnote takmer 12 kg CO2ekv na kg. V tomto prípade má vyššiu uhlíkovú stopu ako kilogram kuracieho alebo bravčového mäsa.
Preto, ak chcete znížiť emisie z potravín, ktoré konzumujete, existuje tu pár možností priamo u vás ako spotrebiteľa:
K poslednému bodu ešte doplním, že aj v súčasnosti sa pracuje na mnohých riešeniach ako znížiť emisie produkované napríklad kravami. Existujú už kŕmne zmesi doplnené o látky, ktoré redukujú produkciu metánu. Rovnako existujú iné metódy, ako znížiť jeho produkciu pri výrobe mäsa či mlieka (napríklad forma biofiltrácie toho, čo kravy produkujú v kravínoch). Navyše, efektivita živočíšnej produkcie môže byť zásadne iná v Európe, USA či v Indii. Ak dokážeme produkovať rovnaké množstvo produktov pri menšom stáde, aj to môže byť cesta. Netreba zabúdať aj na to, že nie všetka pôda je vhodná na pestovanie rastlín, pričom zvieratá pasúce sa na takejto pôde majú odlišný dopad ako tie, pre ktoré sa klčujú a vypaľujú napríklad pralesy v Brazílii. Takže spotrebiteľ si môže vybrať, aké mäso a od koho nakupuje, či je viac alebo menej udržateľné. Všetky tieto veci sa ale logicky premietajú do vyššej ceny u spotrebiteľa.
Zrejme sa teraz pre mnohých, ktorí nechcú úplne prestať konzumovať mäso (predovšetkým hovädzie) naskytá otázka, či by tu nebola nejaká zlatá stredná cesta. Samozrejme, že bola. Odpoveď je flexitariánstvo → predovšetkým vegetariánska strava s príležitostnou konzumáciou mäsa či rýb. Opäť ale netreba zabúdať, že značné obmedzenie či dokonca úplné vyradenie mäsa môže byť problematické u niektorých skupín obyvateľstva → deti, tehotné ženy, starí ľudia, či ľudia s intoleranciami, alergiami atď.
V ideálnom svete by to možno takto fungovalo. Vyradíme hovädzie mäso, znížime spotrebu živočíšnych produktov, budeme dbať na druh prepravy, ktorý sa pri ich dodávaní do obchodov využíva a podobne. Asi všetci vieme, že realita súčasného nastavenia sveta je iná - vysoký konzum. Navyše sa vynárajú aj ďalšie otázky. Ak niekoho zaujíma zlé zaobchádzanie so zvieratami, nezaujímajú ho aj zlé pracovné podmienky v rámci avokádového priemyslu? Alebo ho reálne zaujíma iba etická otázka, no kryje to environmentálnym dôrazom a pritom každý rok má nový iPhone, aby mohol spamovať svoj Instagram. Ako som uviedol na začiatku, bavíme sa približne 'iba' o 1/4 emisií (bez debaty, zvyšné 3/4 treba riešiť ešte viac). Táto problematika nie je čierno-biela. Nie je to buď - alebo. Avšak rovnako to nie je dôvod, aby sme boli úplne ľahostajní. Ba čo viac, opovrhovali ľuďmi, ktorí to vidia inak a snažia sa sami niečo urobiť.
Opäť musím na záver zdôrazniť, že neexistuje jedno IDEÁLNE riešenie. Možno musíme hľadať len to menej bolestivé. Spôsobov, ako sa snažiť aspoň malými krokmi menej ničiť našu planétu je naozaj veľa. Pre niekoho to bude obmedzenie cestovania lietadlom, pre iného snaha zredukovať odpad, ktorý produkuje a niekto ďalší bude zase jesť menej mäsa. Vždy tu budú aj ľudia, ktorí neurobia absolútne nič, pretože im to je jedno. Primárnym cieľom by každopádne malo byť vedenie všežravcov, vegetariánov, ale aj vegánov k pochopeniu zdravotných aspektov jedla, ktoré sa rozhodli konzumovať. Zároveň zahŕňať rôzne zdroje potravín a jedál bohatých na bielkoviny, v kontexte zdravých spôsobov stravovania, spolu s rešpektovaním jednotlivých etických a environmentálnych dopadov.
(2) Eutrofizácia je súbor prírodných ako aj umelo vytvorených procesov, ktorými sa zvyšujú anorganické živiny (najmä dusík a fosfor) v stojatých a tečúcich povrchových vodách, zozelenanie vody – rast a rozmnožovanie rias. Jej hlavnou príčinou je vysoký prísun živín do vody, ktorý naruší prirodzenú rovnováhu potravového reťazca a má za následok výrazné zvýšenie množstva fytoplanktónu. To vodu pripraví predovšetkým o kyslík, ktorý potrebujú k životu ostatné druhy (Wikipedia.org)
(2) CO2 je najdôležitejší skleníkový plyn, ale nie jediný - poľnohospodárstvo je veľkým zdrojom skleníkových plynov, metánu a oxidu dusného. Na zachytenie všetkých emisií skleníkových plynov z výroby potravín ich preto vedci vyjadrujú v kilogramoch „ekvivalentov oxidu uhličitého“. Preto uvedená metrika nezohľadňuje len CO2, ale všetky skleníkové plyny. (Ourworldindata.org)
(3) Dáta pochádzajú z
