Na úvod si spravím promo na starší článok s názvom “Sú predtréningové jedlá len otázkou psychiky a rovnaký výkon podáme aj bez nich?” Pretože to je fakt zaujímavý výskum, ktorý je úzko spätý aj s dnešnou témou. Check it out!
Stále pomerne nová štúdia (1) objasňuje, ako môže vyčerpanie jednotlivých zásob glykogénu ovplyvniť výkonnosť, čo má vplyv na odporúčania týkajúce sa sacharidov pre športovcov.
Problém s glykogénovou analógiou
O glykogéne sa hovorí formou analógie ako o nádrži v aute. Neočakávaš, že auto bude fungovať inak, ak je nádrž plná na 75 % či 30 %. Proste funguje, pokiaľ máš benzín. Keď ho mať nebudeš, konečná.
Aká je teda pravdepodobnosť, že tvoj silový tréning úplne vyčerpá svalový glykogén? Veľmi nízka. Štúdie veľakrát zistili, že zásoby glykogénu sa pri typickom silovom tréningu vyčerpajú len o 24-40 %. Toto v kombinácii s analógiou auta a benzínu/nádrže podporilo všeobecný pohľad, že ukladanie glykogénu (a tým aj príjem sacharidov) je pre typického cvičenca do istej miery irelevantné.
Problém je, že tá analógia nie je v praxi funkčná. Glykogén je vo svaloch uložený v troch miestach.
1️⃣ Intramyofibrilárny glykogén (nachádza sa vo vnútri myofibríl)
2️⃣ Intermyofibrilárny glykogén (nachádza sa medzi myofibrilami)
3️⃣ Subsarkolémový glykogén (nachádza sa tesne pod sarkolémou).
Tieto zásobné priestory sú oddelené, funkčne odlišné a vyčerpávajú sa rôznou rýchlosťou. Zatiaľ čo pri štandardnom silovom tréningu sa môže glykogén zo svalu vyčerpať len približne o 24 - 40 %, intramyofibrilárne zásobné sklady sa vyčerpajú najrýchlejšie. Je pozoruhodné, že toto glykogénové zásobné depo je najpriamejšie spojené s rozvojom svalovej únavy prostredníctvom poruchy uvoľňovania vápnika zo sarkoplazmatických retikúl. Okrem toho sa jednotlivé svalové vlákna vyčerpávajú rôznou rýchlosťou a svalová funkcia je narušená dlho predtým, ako svalové vlákno dosiahne úplné vyčerpanie intramyofibrilárneho glykogénu.
