Aj malé množstvo alkoholu škodí. Ako vplýva na srdce, dlhovekosť a o koľko percent starne mozog rýchlejšie?

Pred tromi rokmi sme si rozoberali miernu konzumáciu alkoholu. Veď vieš, stále sú mnohí, ktorí si myslia, že jeden frťan za deň, či pohár vína pri večeri je pre zdravie prospešný. Ak ťa zaujíma viac, čítaj ďalej a mrkni aj na ten starší článok. Dnes primárne rozoberieme skvelý výskum (1) na túto tému. Skvelý aj preto, že otázky sa snažil analyzovať pomocou pokročilej štatistickej metódy – Mendelovskej randomizácie – ktorá pomáha eliminovať vplyv zavádzajúcich premenných a poskytuje presnejší pohľad na reálny vplyv alkoholu na zdravie.

Ako vyzeral výskum?

Hlavným cieľom výskumu bolo posúdiť súvislosť medzi dlhodobou konzumáciou alkoholu a rizikom kardiovaskulárnych ochorení a zároveň zhodnotiť, aký vplyv majú rôzne úrovne konzumácie na zdravie srdca. Štúdia analyzovala údaje z 371 463 jednotlivcov európskeho pôvodu z UK Biobank (sledovanie od roku 2006 do 2016) a výsledky následne overila na 30 716 účastníkoch z Mass General Brigham Biobank. Tieto databázy obsahujú genetické a zdravotné údaje, čo umožňuje detailnejšie skúmanie príčinnej súvislosti medzi alkoholom a chorobami.

Účastníci boli rozdelení do piatich skupín podľa priemerného týždenného príjmu alkoholu:

1. Abstinenti (0 drinkov/týždeň)
2. Ľahkí konzumenti (>0–8,4 drinkov/týždeň)
3. Strední konzumenti (>8,4–15,4 drinkov/týždeň)
4. Ťažkí konzumenti (>15,4–24,5 drinkov/týždeň)
5. Extrémni konzumenti (>24,5 drinkov/týždeň)

V skupine ľahkých konzumentov bol priemerný príjem 4,9 drinku týždenne s preferenciou piva (38 %), červeného vína (29 %) a bieleho vína/šampanského (24 %). V skupine ťažkých konzumentov sa podiel bieleho vína zvýšil na 28 % a červeného mierne klesol na 24 %. Na hodnotenie vplyvu alkoholu na zdravie vedci použili štandardné epidemiologické modely a už vyššie spomenutú Mendelovskú randomizáciu.

Poďme na zistenia

🫀 KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA

Tradičné epidemiologické analýzy odhalili typickú J-krivku, ktorá naznačuje, že mierna konzumácia alkoholu môže mať ochranný účinok na srdce, zatiaľ čo vysoká konzumácia riziko výrazne zvyšuje. Avšak pri zohľadnení faktorov ako BMI, fajčenie, fyzická aktivita a stravovacie návyky sa tieto ochranné účinky značne znížili alebo úplne zmizli. Keď vedci použili Mendelovskú randomizáciu, výsledky ukázali, že každé zvýšenie geneticky predpovedanej konzumácie alkoholu bolo spojené so zvýšeným rizikom hypertenzie, koronárnej choroby srdca, infarktu, mŕtvice, srdcového zlyhania a fibrilácie predsiení. Najmä pri vyššej konzumácii alkoholu sa riziko exponenciálne zvyšovalo. Pri nízkom príjme boli negatívne účinky minimálne, ale neboli nulové. To naznačuje, že aj malé množstvá alkoholu môžu mať mierne škodlivý vplyv na srdce.

😔 RIZIKO RAKOVINY

Alkohol je klasifikovaný ako karcinogén a existujú mechanizmy, ktorými zvyšuje riziko rakoviny. Premieňa sa na acetaldehyd, ktorý poškodzuje DNA. Zvyšuje oxidačný stres, čo podporuje mutácie a zápaly. Ovplyvňuje hladiny hormónov, najmä estrogén, čo zvyšuje riziko hormonálne podmienených rakovín (napr. rakovina prsníka). Zlepšuje absorpciu iných karcinogénov (napr. z tabaku).

Štúdia ukázala, že už pri dennom príjme jedného drinku sa kumulatívne riziko rakoviny do 80. roku života zvýšilo u mužov z 10 % na 11,4 % a u žien zo 16,5 % na 19 %. Pri dvoch drinkoch denne stúplo riziko na 13,1 % u mužov a 21,8 % u žien.

👴 VPLYV NA MOZOG A STARNUTIE

Predchádzajúce štúdie naznačovali, že už mierne pitie môže urýchliť stratu mozgového tkaniva. Avšak nové dáta ukazujú, že pri jednom drinku denne je vplyv zanedbateľný (mozog starne o 0,5 roka rýchlejšie), no pri štyroch drinkoch denne môže byť rozdiel až 10 rokov. To naznačuje, že kognitívne riziká sú nízke pri miernej konzumácii, ale dramaticky rastú pri vyšších dávkach. 

💪 ALKOHOL A FITNESS

To sme viacmenej rozobrali v tomto staršom článku, tak len pripomeniem, že z pohľadu výkonu a regenerácie je jasné, že nadmerné pitie má negatívny vplyv na tréning a svalovú regeneráciu. Pri 1-2 drinkoch však výskumy neukázali žiadne významné zmeny v silových alebo metabolických parametroch.

Ak sa na alkohol pozeráme čisto zo zdravotného hľadiska, optimálna konzumácia je nulová. Ak sa však pozrieme na realitu života, alkohol má aj sociálne a psychologické aspekty, ktoré môžu prispievať k celkovej kvalite života. Ak je tvoj cieľ maximalizovať zdravie a dlhovekosť, alkohol nie je dobrý nápad. Ale ak si človek, ktorý si občas dopraje pohár vína pri západe slnka alebo pivo s priateľmi po náročnom týždni, nemal by si mať výčitky – kľúčom je miernosť. Je na každom z nás, aby zvážil riziká verzus prínosy a rozhodol sa, čo je pre neho najlepšie. Nezabúdaj však na prvú vetu tohto odseku :)