Plávanie je vhodné takmer pre každého a toto sú jeho výhody pre naše zdravie

Plávanie je vhodné takmer pre každého a toto sú jeho výhody pre naše zdravie

Lucia Balážová13.02.2023

Viacerí si s príchodom nového roku prisľúbili, že vhupnú do „zdravšieho“ životného štýlu, či už pravidelnou fyzickou aktivitou alebo úpravou stravy. Ak si však z tých, ktorí hľadajú tú správnu aktivitu pre štart do aktívneho životného štýlu, a zároveň aktivitu, ktorá ich udrží vo forme, máme pre teba tip! Plávanie. Ide o skvelý šport, ktorý dokáže upevniť návyk na pohyb, a je preto ideálny (nielen) pre tých, ktorí s pravidelným športovaním začínajú.

Prečo práve plávanie?

V prvom rade možno preto, že je vhodné naozaj takmer pre každého. A to nehľadiac na pohlavie, vek, či fyzickú kondíciu. Ako každá športová aktivita posilňuje svaly, primerane zaťažuje kardiovaskulárny systém a zlepšuje kondíciu, no tým, že je nízkouhlový a bezkontaktný (American College of Sports Medicine, 2013), je možné ho vykonávať pomaly či bez veľkého nátlaku na kĺby. Preto je vhodným nielen pre ľudí, ktorí ktorý nemajú dostatočnú výdrž pri dlhodobej fyzickej námahe, ale aj pre ľudí s vyššou hmotnosťou (Mayo Clinic, 2019), či pre tých, ktorí majú problémy s pohybovým aparátom. Okrem toho, ním dokážeme spáliť viac kalórií v porovnaní s inými aeróbnymi aktivitami a dokáže posilniť svalstvo na celom tele (Hudáková & Srpoňová, 2013).

undefined

Vďaka tomu, že sa plávaniu dokáže venovať naozaj široká skupina ľudí, stalo sa jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších foriem fyzickej aktivity. Zároveň je uznávané ako výborný spôsob pre udržanie nielen fyzického ale aj psychického zdravia (American College of Sports Medicine, 2018). Okrem toho totiž, že zlepšuje fyzickú kondíciu, môže pomôcť aj pri liečbe stresu, úzkosti a depresie, či podporiť našu celkovú duševnú pohodu a well-being.

Lepší well-being, lepší a zdravší život

Kým sa však pustíme do menovania všetkých psychologických benefitov, potrebujeme objasniť, čo znamená pojem duševná pohoda a well-being. Najjednoduchšie je možno pohodu definovať ako dobrý pocit v prepojení s pozitívnym hodnotením života. V širšom ponímaní však duševná pohoda presahuje túto definíciu ďaleko viac. Zahŕňa totiž aj ďalšie aspekty ako napríklad fyzickú vitalitu, kognitívnu bdelosť, duševné zdravie, pocit úspechu či osobné naplnenie, pocit spokojnosti, optimizmus, sebaúctu, pocit kontroly nad svojím životom, zmysel života, zmysel spolupatričnosti a mnoho ďalšieho...

Dôvodom, prečo well-being riešime v tomto článku je najmä ten, že je spájaný s dlhovekosťou, so zdravým životným štýlom a lepším celkovým duševným a fyzickým zdravím.

Ako je teda plávanie spojené s lepším well-beingom?

Viaceré výskumy sa zamerali na to, ako môže plávanie podporiť naše duševné zdravie. Zistilo sa napríklad, že plávanie vedie k zvýšeniu hladiny endorfínov, a teda aj k zlepšeniu našej náladu. Vo výsledku tak môže pomôcť pri liečbe depresie a úzkosti, a zvýšiť tak aj celkovú spokojnosť so životom. Iná štúdia napríklad odhalila, že pravidelné lekcie plávania sú spojené so zníženou úrovňou vnímaného stresu, a teda aj s lepším celkovým duševným zdravím.

undefined

Okrem toho má plávanie pozitívne účinky aj na kognitívne funkcie, ako napríklad pamäť a pozornosť. Zistilo sa, že plávanie vedie k zlepšeniu krátkodobej pamäte a má priaznivé účinky na pozornosť – konkrétne zlepšuje schopnosť udržania pozornosti v rozličných situáciách.

Ak však chceme dosiahnuť spomínané benefity tohto športu, je dôležité myslieť na to, že plávanie, prípadne iná fyzická aktivita, by mali byť vykonávané pravidelne. Výskumy totiž hovoria, že pozitívne účinky sa dostavia pri tréningu trvajúcom aspoň 30 minút 3x týždenne po dlhšie časové obdobie (niekoľko mesiacov). Navyše, zníženie úzkosti a depresie je možné dosiahnuť pri intenzite cvičenia medzi 30 a 70 % maximálnej srdcovej frekvencie (Weinberg a Gould, 2015).

Ak teda premýšľaš nad tým, akým športom začať svoju cestu za aktívnejším životom, odpoveďou môže byť práve plávanie. No a ak sa dohodneš aj s kamošom, môže to byť koniec koncov aj zábava.

Ďalšie použité referencie:

American College of Sports Medicine. (2013). ACSM's guidelines for exercise testing and prescription. Lippincott Williams & Wilkins.

Mayo Clinic. (2019). Exercise and chronic disease. Dostupné na: https://www.mayoclinic.org/healthy-lifestyle/fitness/in-depth/exercise-and-chronic-disease/art-20046049

Hudáková, Z., & Srpoňová, M. (2013). Pohybové aktivity a ich vplyv na zdravie vo vyššom veku. Zdravotnícke štúdie, 14.

Weinberg, R. S., & Gould, D. (2019). Foundations of sport and exercise psychology, 7E. Human kinetics.

ZDIEĽAŤ

Nemáš Premium účet?Predplať si členstvo už teraz a okamžite získaš prístup k premium obsahu a ku všetkým výhodám.

Lucia Balážová

Lucia Balážová

Absolventka psychológie, ktorá sa nechá zlákať na každé cestovateľské dobrodružstvo. Ak nie som za hranicami, tak ma stretnete v posilke alebo v kaviarni pri dobrej káve (a zákusok nesmie chýbať).

Prihlásiť sa k odberu noviniek

Dostávajte všetky novinky od fitclan.sk