Prvá otázka, ktorá ti zrejme napadla po prečítaní nadpisu je asi tá, že čo je energetický tok. U nás tento pojem nanešťastie nie je moc známy, no v zahraničí sa mu hovorí energy flux. Predstavuje spojenie energetického výdaja a energetického príjmu (TEI + TEE). Ide o veľkosť celkového obratu energie pri zachovaní energetickej rovnováhy v období týždňov až mesiacov. Môže byť vyjadrený teda v absolútnych číslach (ako TDEE) alebo relatívnych (TDEE/REE). Samozrejme, u rôznych ľudí máme rôzne hodnoty kalórií, ktoré potrebujú/majú denne prijať. Všetko pritom závisí od ich fyzických parametrov a aktivity. Každý, kto v minulosti schudol a chcel si túto hmotnosť udržať, musel urobiť jednu z dvoch nasledujúcich alternatív
V podstate sú to dva scenáre energetickej rovnováhy (maintenance - udržiavačka). Pretože, ak by bol výdaj vyšší ako príjem, človek by schudol a opačne, ak by bol príjem vyšší ako výdaj, pribral by. Logicky by teda nemalo záležať na tom, či udržíme maintenance pomocou prístupu s nízkym alebo vysokým energetickým fluxom/tokom. Avšak ako to už býva zvykom, realita je zradná.
Štúdia poukázala na zaujímavý trend. Čím vyšší energetický tok, tým nižšie percento telesného tuku po 3 rokoch. Vo výskume bolo zahrnutých 253 mladých ľudí (17-20 rokov, išlo o dve skupiny, v jednej chlapci aj dievčatá a v jednej len dievčatá, prvá skupina v rámci zdravého množstva telesného tuku, druhá s mierne vyššími hodnotami tuku). Aby nenastal paradoxný stav, každý, koho hodnota príjmu kalórií bola odlišná o viac ako 33 % od jeho výdaju, bol vyradený z porovnania. Po troch rokoch sledovania iba skupina s vysokým energetickým tokom preukázala stratu 2,2 % telesného tuku. Ostatné skupiny, konkrétne low energy flux, mid energy flux a out-of-balance zvýšili svoj telesný tuk o 2,3 %, 2,7 %, respektíve 3,7 %. Tieto výsledky boli v súlade aj s tézou, že homeostatická regulácia telesnej hmotnosti je efektívnejšia, ak sa energetická rovnováha udržiava na vysokej úrovni energetického príjmu a výdaju. Očividne, hýbať sa viac a jesť viac, je v dlhodobom horizonte lepšie.
Aj keď extrémne vysoká úroveň fyzickej aktivity môže byť obmedzená kompenzačným znížením energetického výdaju (tzv. constrain energy model, o ktorom budeme hovoriť v inom článku), jej mierne zvýšenie po schudnutí zvyšuje energetický tok a podporuje priaznivú fyziologickú adaptáciu pre udržanie novej hmotnosti, vrátane lepšej regulácie chuti do jedla. Rovnako aj observačné či iné štúdie preukázali výrazne vyššiu úroveň fyzickej aktivity (vyšší energetický tok) u ľudí, ktorí si hmotnosť udržali v porovnaní s tými, ktorí ju nabrali späť. Napríklad, aj v nedávnej experimentálnej štúdii zistili, že vysoký energetický tok (3 dni používali bežiaci pás) vedie k akútne väčšej kontrole chuti do jedla, zatiaľ čo nízky energetický tok mal za následok presný opak, energetický prebytok o 17, 5% počas jedenia ad libitum, čiže čo ti hrdlo ráči. Naopak, zníženie fyzickej aktivity nemalo za následok aj prirodzené zníženie príjmu energie.
Do tretice, Rebecca Foright ešte v rámci svojej tézy rozpracovala zaujímavý výskum, kde (obézni) účastníci v rámci skupiny s nízkym energetickým tokom (2450 Kcal, >3000 krokov) boli výrazne viac hladní a cítili sa menej zasýtení na konci dňa v porovnaní s vysokým energetickým tokom (3200 Kcal, 7500 krokov + 500 aktívne spálených Kcal). Priemerná strata hmotnosti bola takmer identická s cieľom 7 %. To znamená, že oba prístupy boli rovnako efektívne, avšak jeden 'bolel' viac.
Nízko-energetický príjem spojený s nízkym energetickým výdajom, teda low energy flux (nízky energetický tok), predurčuje na priberanie tuku a opačne (1,2,3)
Ľudia, ktorí cielene schudnú, musia obnoviť energetickú rovnováhu pri svojej zníženej telesnej hmotnosti (nastaviť nový maintenance). Samozrejme, dosiahnuť sa to dá s nízkym, ale aj vysokým energetickým tokom. Avšak vyšší energetický tok vyžaduje, aby sme sa viac hýbali, viac športovali, eventuálne nabrali nejaké svaly, a tak celkovo zvýšili kvalitu svojho života. Dosiahnutie vysokého energetického toku pomocou fyzickej aktivity je spojené aj s lepšou metabolickou flexibilitou. Umožní nám i lepšie zvládnuť nástrahy moderného sveta. Jednoducho, čím viac zjeme a zároveň aj energie vydáme (pohyb, šport), tým je väčší predpoklad, že si udržíme novú hmotnosť. Máme viac kalórii k dispozícii, aby sme lepšie vedeli hospodáriť nielen so svojím hladom, ale aj so sociálnym, emocionálnym a príležitostným jedením. Zvyšuje sa naša kalorická flexibilita a ruka v ruke s tým aj celková adherencia. Dá si niekto pizzu? A ako bonus, chuť do jedla môže byť lepšie regulovaná pri vyšších kalóriách a vyššej fyzickej aktivite, čo opäť nahráva v prospech vysokého energetického toku.
